Tyto webové stránky používají soubory cookies, které nám pomáhají zlepšovat naše služby, personalizovat reklamy a analyzovat návštěvnost. Používáním našich stránek s tímto souhlasíte.
Více informací
DOK.REVUE

Jediný český časopis o dokumentu

Důležitost lidské vzájemnostiNa značky!

Speciál Jednoho světa

Důležitost lidské vzájemnosti

15. 5. 2021 / AUTOR: Mária Pinčíková

Ve formanovsky laděném dokumentu Na značky! pokračuje slovenská režisérka Mária Pinčíková v mapování ryze českých fenoménů. Zatímco v minulosti ji zaujala tradice chlebíčků, tentokrát ji fascinuje Všesokolský slet. Snímek uvádí Jeden svět v české premiéře a byl vybrán do české soutěže. Jak film vznikal a proč ho natáčelo pět režisérů a sedm kameramanů?

Pred tromi rokmi som o Sokole nevedela nič. Náhodou som sa dostala s produkčným (tiež spoluautorom námetu) Petrom Baranom do telocvične v Prahe, počas našej stáži v Českej televízii. V telocvični som videla stovky ľudí ako trénujú na masové gymnastické vystúpenie. 

Predstavte si to. Pätnásťtisíc ľudí trénuje šesť rokov kvôli osemminútovému vystúpeniu. Všetci v rovnakých dresoch. Prišlo mi to neuveriteľné. Úžasné. ABSURDNÉ. Rovnako ma zaujalo neuveriteľné medzigeneračné spojenie. Na jednej strane miniatúrne deti, na druhej deväťdesiatroční ľudia. A tak som sa začala o Sokol zaujímať viac. 

Sokoli sú ľudia, ktorí sa stretávajú nie preto, že musia, ale preto, že chcú. Napĺňa to ich životy. Investujú veľa svojho času, aby boli súčasťou komunity. Sú ako veľká rodina, v ktorej má každý svoje miesto. Či cvičí perfektne alebo nie, pristupujú k nemu rovnako. Berú ho takého, aký je – aj s jeho nedokonalosťami.

Vystúpenia na Všesokolskom zlete sú pre túto rodinu obrovským sviatkom. Akýmisi Vianocami. Každý sa snaží najlepšie ako vie. Znamená to mnoho stresu, chaosu a nervov. Nikto to nechce pokaziť. Chcela som, aby ste to mohli vidieť, cítiť, pochopiť a uvedomiť si, že všetci sme súčasťou svojich „Sokolov“ aj s našimi nedokonalosťami a spolu chceme vytvoriť dokonalý celok. Možno je to trochu divné, ale je to v každom prípade úžasné, obdivuhodné a ľudské.

<b><i>Na značky!</i></b>

S napísaným námetom odohrávajúcim sa na platforme Všesokolského zletu som sa šla hlásiť na magisterské štúdium. Všesokolský zlet sa blížil a ja a produkčný Peter sme sa rozhodli, že by bola škoda film nenatočiť (pretože ďalší zlet by bol o 6 rokov), no za študentské financie by to nebolo nijak možné. Námet oslovil výbornú slovenskú producentku Zuzanu Mistríkovú (PubRes), čo nás nekonečne potešilo. Zuzana prizvala ako českého koproducenta Alicu Tabery (CinePoint) a mohlo sa začať. Si neviete predstaviť tú radosť!

5 protagonistov, 5 režisérov

Rozhodla som sa vo filme sledovať 5 vybraných protagonistov (vo filme nakoniec rôzne dejovo dominantých) v určitom časovom rozmedzí až po ich finálne hromadné gymnastické vystúpenie. Nakrúcaniu predchádzala veľmi poctivá dramaturgická príprava, na ktorej som pracovala so šikovným spoluscenáristom Jakubom Medveckým (ktorý pracuje prevažne na poli hraného filmu). Boli sme si vedomí, že máme len jednu šancu – Všesokolský zlet trvá pár dní, jeho vyvrcholenie sa udeje v jeden večer a ďalší zlet sa uskutoční o šesť rokov. Niekoľko mesiacov vopred sme komunikovali s potenciálnymi protagonistami, nakrúcali ich prípravy. Bolo to možné vďaka piatim filmovým štábom. Okrem mňa a hlavnej kameramanky Denisy Buranovej sú pod filmom podpísaní ďalší štyria režiséri (Duc Viet Duong, Jaroslav Kratochvíl, Miro Remo, Juraj Šlauka) a siedmi kameramani (Jan Balcar, Duc Viet Duong, Erik Eržin, Ivo Miko, Jan Šípek, Simona Weisslechnerová a Majo Žilinčan). Každý režisér sledoval líniu iného protagonistu. Kľúčový slávnostný večer máme nakrútený z piatich rôznych uhlov pohľadov.

Rozhodnutie pre spoluprácu s inými režisérmi a viacerými štábmi som spravila preto, lebo som si v istom bode príprav uvedomila, že keďže sa postavy v určitom bode budú nachádzať v rovnakom čase na iných miestach, nemohla by som sa ako režisér rozdeliť na 5 častí. Preto som zvolila vyselektovať postavy, navrhnúť cca ich dejovú os a osloviť šikovných režisérov, ktorí by boli ochotní spolupodieľať sa na tomto filme. S hlavnou kameramankou Denisou Buranovou sme nastavili vizuál filmu v rámci možností observačného natáčania, ktoré sa stávalo s blížiacou sa premiérou cvičení čím ďalej tým viac hektickým. Denisa si nastavila s ostatnými kameramanmi technické a snímacie záležitosti, abysme dokázali byť vo výslednom výstupe súrodí, pretože hrozilo veľké riziko, že film bude kôli viacerým režisérom aj kameramanom nesúrodý… Chceli sme vytvoriť jeden kompaktný film, ktorý by sa zlial do jedného celku. Ja som si s režisérmi prešla linky protagonistov.

Vizuálny štýl filmu Na značky! sa vyvíja. Začína sledovaním protagonistov „zblízka“ a zmätkami, ktoré logicky sprevádzajú koordináciu tisícov ľudí. Končí širokými zábermi na monumentálne obrazce vytvorené z ľudských tiel. Totálny chaos sa pred našimi kamerami premení na dokonalosť.

Každý z účastníkov dobrovoľne splynie v mase s cieľom vytvoriť čosi nevídané, čosi, čo pripomenie dôležitosť ľudskej vzájomnosti.

Snažím sa filmom pochopiť ich motivácie. Nepriamo ukázať, čo je pre nich dôležité. Naše kamery zachytili účastníkov autenticky, možno pôsobia trochu neohrabane, dojemne či smiešne. Chcela som postavy zobraziť s nadhľadom a humorom, ale i s veľkou láskou, pochopením a najmä úprimným obdivom, pretože takí sme všetci – nedokonalí, ale v konečnom dôsledku tvoriaci dokonalosť.