Tyto webové stránky používají soubory cookies, které nám pomáhají zlepšovat naše služby, personalizovat reklamy a analyzovat návštěvnost. Používáním našich stránek s tímto souhlasíte.
Více informací
DOK.REVUE

Jediný český časopis o dokumentu

Slovenský dokument 60

Sport

Slovenský dokument 60

14. 10. 2019 / AUTOŘI: Tomáš Hudák, Martin Kaňuch
Slovenský filmový ústav nedávno digitálně zrestauroval kolekci krátkých dokumentárních filmů ze 60. let 20. století, které posléze vyšly i na DVD Slovenský dokumentárny film 60. Osm těchto filmů představí i letošní MFDF Ji.hlava.

Výber zachytáva najvýraznejšie stopy experimentovania v slovenskej krátkometrážnej tvorbe „zlatého obdobia“ 60. rokov. Ide o obdobie charakteristické oslabením politického zasahovania a byrokratického riadenia umeleckej tvorby v znárodnenej československej kinematografii. Prvýkrát od povojnového reštartu slovenského filmu v roku 1945 sa najmä u mladých filmových tvorcov začali prejavovať isté experimentálne tendencie, ktoré sa dajú sledovať najmä v dielach Dušana Hanáka, Juraja Jakubiska a Dušana Trančíka. Ale aj tvorcovia staršej generácie, dokumentaristi Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka či Martin Slivka, začali hľadať iné možnosti práce s filmovým obrazom, hudbou či zvukom, začali objavovať možnosti ako sa vyhýbať popisnému komentáru či ilustratívnosti.

Odvahu inovovať filmové rozprávanie prejavila v druhej polovici päťdesiatych rokov už prvá generácia absolventov FAMU, tvorcovia ako Štefan Uher, Peter Solan alebo Martin Hollý. Podobne ako všetci ostatní filmári, aj oni začínali, a teda boli profesijne aj politicky preskúšaní v Štúdiu dokumentárnych filmov. Jednou z výhod tejto praxe bola štýlová i osobnostná diferenciácia tvorby štúdia.

Až rok 1963 (aj pod vplyvom zmien v politike, spoločnosti, kultúre) však predstavuje bod zlomu, rok reštartu a modernizácie dokumentárneho myslenia a tvorby. Kľúčovým znakom dokumentarizmu sa stalo odmietnutie jednorozmernosti obrazu spoločnosti a človeka, otváranie aktuálnych spoločenských problémov (napr. delikvencia mladých, pracovná morálka, kríza rodiny) či príklon k civilnosti a všednosti. Filmy sa opierali o rôzne podoby ankety a reportáže, nevyhýbali sa skrytej kamere. Podstatná bola rezignácia na príbeh a na inscenovanie a naopak snaha divákom čo najviac priblížiť udalosť, situáciu človeka, atmosféru voľby alebo autentickosť okamihu.

Z filmu Voda a práca (režie Martin Slivka, 1963)

Predpokladom rozmachu dokumentárnej tvorby v tomto období bolo aj otvorenie sa novým podnetom: spomínaní režiséri, dramaturgovia (Miroslav Horňák, Rudolf Urc) a kritici (Pavel Branko, Agneša Kalinová) v šesťdesiatych rokoch pravidelne navštevovali festivaly krátkych filmov v Krakove, Lipsku i Oberhausene. Najbližšie mali, pochopiteľne okrem českej, aj k poľskej filmovej škole – dôležitú úlohu mediátora tu od konca päťdesiatych rokov zohrával predovšetkým Martin Slivka. Dialogickú rezonanciu vyvolávala v našej dokumentaristike tvorba Jana Łomnického, Kazimierza Karabasza, ale aj Jana Lenicu či Waleriana Borowczyka.

K premene uvažovania o filmovom tvare podnecovala tvorcov aj súdobá experimentálna, elektroakustická hudba – na filmoch vtedy začali spolupracovať najvýznamnejší hudobní skladatelia ako Ilja Zeljenka, Roman Berger, Pavol Šimai alebo Ladislav Kupkovič. Jednou z najpríznačnejších čŕt krátkych dokumentárnych a animovaných filmov daného obdobia bol nový prístup k zvuku a hudbe, ktoré nahradili slovo. Mladí skladatelia narušili dominanciu mohutných orchestrálnych kompozícií, popisných symfonických skladieb. Hudba sa stala komornejšou a nezriedka pôsobila vo filme ako ten najprogresívnejší, najexperimentálnejší element.

Z filmu Fotografovanie obyvateľov domu (režie Dušan Trančík, 1968)

Najvýraznejšou postavou modernizácie filmovej hudby, tzv. novej hudby sa stal Ilja Zeljenka. Vo filme začínal s filmami Štefana Uhra. Základom jeho prístupu sa stala úspornosť, práca s hudobným leitmotívom, ktorý neilustruje, len tvorí náladu. Minimalizoval počet nástrojov, dôležité bolo napojenie na rytmus obrazov, prepojenie s reálnymi zvukmi.  Novú hudbu určovalo najmä odmietnutie tradičnej melodiky, princípu tonality, dôraz na zvukovú stránku hudby, nové rytmické princípy. Nová hudba bola esteticky vnímateľná najmä vďaka mimohudobným asociáciám, teda vďaka prepojeniu s filmovými obrazmi.

DVD Slovenský dokumentárny film 60 nadväzuje na knihu Rudolfa Urca Neviditeľné dejiny dokumentaristov vydanú v roku 2017. Výber obsahuje 21 krátkych filmov od 17 režisérov a predstavuje tak prierez dokumentárnou tvorbou tejto dekády, pričom zachytáva rozmanitosť prístupov jednotlivých autorov k médiu dokumentu. V prvom rade však ponúka možnosť vidieť filmy, ktoré doteraz neboli širšej verejnosti dostupné. Slovami jedného zo zostavovateľov DVD Pavla Branka: „Účelom tohto súboru bolo aj vytiahnuť zo zabudnutia predovšetkým hodnoty, na ktoré rokmi už napadal prach.“1)


Poznámky

1) Bernát, Daniel: Filmové stopy košatej doby. In Film.sk, č. 7-8/2019, s. 49.